Piatok - únos kráľa a kráľovnej.

17.07.2010 13:03

 

Za prítomnosti pána kráľa a kráľovnej sme chceli slávnostne začať poslednú táborovú svätú omšu, keď tu zrazu do baziliky vtrhli dvaja lúpežníci. Nestačili sme sa spamätať a priamo pred našimi očami nám uniesli našich vzácnych hostí. Všetko to trvalo pár sekúnd. Bolo treba rýchlo konať. A tak autobusy, ktoré nás mali odviesť na výlet, sme využili na prenasledovanie únoscov. Ich stopa nás zaviedla k Červenému kameňu. Tam sme našli jedného zraneného vojaka, ktorý ich prenasledoval. Ukázal nám smer, kadiaľ unikali a potešil nás informáciou, že kráľ s kráľovnou sú poriadku. Cestou sme nachádzali ďalších statočných vojakov a mníchov, ktorí sa snažili zadržať únosov, ale presila banditov bola veľká. Stupňovala sa tak naša obava o zdravie a život nášho kráľa a kráľovnej. Na kalvárii pod krížom sme našli úplne vyčerpaného don Pöstényiho, ktorý nám bol schopný len s veľkou námahou povedať, že únoscovia sa obávali nášho zjednotenia. A to bola pravda. Stále sme sa držali pokope a to nielen zo strachu (a boli medzi nami aj takí....), ale najmä preto, aby sme mohli spoločnými silami premôcť hoc aj silnejšieho nepriateľa. Naše odhodlanie – za každú cenu zachrániť kráľa s kráľovnou, bolo nakoniec korunované úspechom. Našli sme ich spútaných za odľahlou skalou a naša radosť-najmä tých najmenších-bola nepísateľná.

Z vďačnosťou sme potom slávili svätú omšu. Posilnili sme sa a poobede nás čakalo prekvapenie – sokoliarske predstavenie. Obdivovali sme vznešených dravcov i zručných sokoliarov. Prehliadka zámku bola pokojnou bodkou nielen za pekným a na  zážitky bohatým dňom, ale vôbec za celým naším prímestským táborom.

 

„...aby všetci boli jedno!“  Motto tábora a snahu našich animátorov ocenil aj pán Prstek-primátor nášho mesta. Ako bývalý učiteľ mal radosť s radosti deti a poukázal aj na dôležitú skutočnosť, že pracujúci rodičia, mali program pre prázdninujúce deti. Don Marián Valábek-direktor saleziánského domu v Šaštíne vyzval deti k pravidelným cezročným stretkám v našom oratku. Záverečné hodnotenie a umiestnenie jednotlivých kráľovských rodov bolo odmenené sladkosťami a nadšeným potleskom všetkých zúčastnených. Spoločná táborová fotka bude iste milou spomienkou na chvíle prežité v našom  prímestskom tábore, ktorý už neodmysliteľne patrí do prázdninového programu mnohých detí, animátorov a rodičov.

Čo dodať na záver? Že vždy sme nútení ďakovať – Bohu, dobrodincom, rodičom, saleziánom, animátorom. Veľa ľudí si neprialo byť menovaných – a tak to nechávame na štedrosť a dobrotu nášho dobrého Boha. Nedá nám spomenúť, že jedna z maminiek znova prežila týždeň svojej dovolenky v službe nášmu táboru. Pán Boh zaplať!