MESIAC DON BOSCA

MESIAC DON BOSCA

PREHUPLI SME SA DO ROKU 2013. ČAKÁ NÁS - VERÍME - VEĽA PEKNÉHO A ZAUJÍMAVÉHO V TOMTO ROKU. HNEĎ OD PRVÝCH DNÍ TOHTO ROKA SI CHCEME PRIPOMÍNAŤ A BLIŽŠIE POZNÁVAŤ NÁŠHO NAJOBĽÚBENEJŠIEHO SVäTCA - OTCA, PRIATEĽA A UČITEĽA MLÁDEŽE - SV. JÁNA BOSCA.

Večerné slovká a sny dona Bosca

Vždy večer, prv než sa išlo späť, na konci jednoduchej modlitby, don Bosco sa prihováral svojim chlapcom. Niekoľko minút: nejakou radou, úvahou o udalosti, ktorá sa stala počas dňa, drobnou udalosťou, z ktorej čerpal nejaké poučenie, no neraz pri tej príležitosti vyrozprával jeden zo svojich „snov", svoje videnia budúcnosti a svoju pedagogickú skúsenosť. V takejto pokojnejšej hodine, keď je duša a telo pred odpočinkom, sú chlapci viac disponovaní. Don Bosco to vedel. Okrem toho tiež vedel hovoriť k chlapcom, ktorí potrebovali pocítiť lásku, milé slovo priateľa, srdce, ktoré bije súzvučne s ich srdcom.

 


Vystúpil na malé pódium, aby bol lepšie viditeľný všetkým na voľnom priestranstve počas letných večerov. Doprevádzalo ho príjemné teplo ovzdušia, vánok večera a neraz aj pieseň slávika z veľkého
gaštanu, ktorý stál uprostred lúky, kde sa hrávalo. Inokedy, hlavne v zimnom období, to bolo vo vnútri kostola. Na konci dodal: „Dobrú noc!" a chlapci odpovedali spoločne, trochu hlučne: „Vďaka!". Potom pribehli k nemu, aby ho mohli všetci pozdraviť osobne. A don Bosco im podával ruky a prechádzal
od jedného k druhému. Pre každého mával nejaké slovko, povzbudenie, pozdrav alebo pre niektorých aj otcovské napomenutie za nedobré správanie. Stačilo málo, aby si chlapec porozumel s donom Boscom. Každý vedel, že je úprimne milovaný.


Tradíciu „večerných sloviek" začala mama Margita, keď na konci dňa pozdravila prvého chlapca, ktorého don Bosco priviedol na Valdocco ako hosťa: modlitba k Nebeskej Matke a materské odporúčanie, aby nezarmucoval Pána a robil dobro.


Sny, prorokovanie a pedagogika

Večerné slovko bola príležitosť povedať chlapcom niekoľko svojich tajomných snov. Don Bosco sníval často, a preto bol mnohokrát nazývaný aj „ Svätý snilko". V týchto snoch (alebo „videniach" ako ich sám uviedol) don Bosco rozpoznal nejaký špeciálny zásah milosti pre svoje dielo. Obsahujú odvolávky na jeho poslanie, znaky výchovy pre svojich chlapcov, silné obrazy pre formáciu sviatostnú a kresťanskú, prorokovanie uzdravenia, smrti, rozmach svojho diela vo svete so zaujímavými detailami. Prví saleziáni (don Rua, don Cagliero, don Francesia, don Bonetti, ...) počúvali s hlbokou pozornosťou, keď mali byť vo večerných slovkách sny, ktoré sníval ich svätý otec. Pre nich to boli drahocenné poučenia, ako komunikovať s chlapcom svoje výchovné hodnoty, ktoré si zaslúžili najvyššiu pozornosť a nadväznosť: bol to, krátko povedané Preventívny systém preložený do každodennej výchovy.

Stále viac pochopiteľná sa stávala jediná starostlivosť dona Bosca: pomôcť mladým „spasiť si duše", rásť v pokoji s Bohom a s ostatnými, voliť si dobro, byť vždy ostražitými a zodpovednými. Don Bosco nerobil nič iné, len sa vložil do rúk Pána ako jeho nástroj dobra a spásy pre mladých. Bol zameraný na formáciu svedomia, na čestnosť a na prepojenie života v vierou, odhaľovanie skutky Božej milosti a materskej ochrany Márie Pomocnice. Don Bosco mal totiž presvedčenie, že Božia milosť veľmi aktívne pôsobí v srdciach chlapcov v ich kresťanskom živote. No vedel, že v taký istý čas ne nich pôsobí aj strašný nepriateľ duše, diabol a zlí duchovia. Pre dona Bosca, ako už pre Ježiša v evanjeliách sú to hrozné bytosti, ktoré reálne existujú a ktoré vymýšľajú stratégie smrti duše.

 

Zeni Emilio