Radosť a veselosť
Don Bosco vedel, že radosť je zákonom mladosti. Vedel, že pre účinné výchovné pôsobenie je nevyhnutné rešpektovať a milovať chlapca v jeho „práve na radosť“. Vedel tiež, že ak je chlapec samotár a smutný, sú veľmi obmedzené možnosti, ako naňho pôsobiť. Aj preto výchovný program Francesca Besucca pozostával z troch významných prvkov: „veselosť, štúdium a zbožnosť“ . Ešte jednoznačnejšie to vyjadril mladým z kolégia v Mirabello: „Oddychujte, buďte veselí, smejte sa, spievajte, prechádzajte sa a robte všetko, čo sa vám páči, len nehrešte“ . A ich direktorovi odporúča: „Chcem, aby si dal svojim mladíkom možnosť byť veselými, a aby mali radi aj dona Bosca; vynikajúcou príležitosťou je prilepšenie obeda. A nech sa dozvedia, že chcem, aby boli všetci zdraví, silní a veselí; nech sa zatvorí ošetrovňa a nech sa otvoria dokorán dvere do jedálne“ .
Veselosť je logickým dôsledkom životného režimu za loženého na „rodinnom duchu“, je nevyhnutným prvkom výchovy inšpirovanej láskavosťou, rozumom a náboženstvom. Z evanjeliovej „dobrej zvesti“ nemôže vytrysknúť iné ako radosť a veselosť. V úvode Zaopatreného mladíka don Bosco píše: „Dvoma hlavnými lžami si diabol slúži, aby mladých oddialil od čnostného života. V prvom prípade im v mysli vnuká predstavu, že slúžiť Pánovi znamená žiť smutný život bez zábavy a potešenia. Nie je to tak. […] Chcem vás naučiť taký spôsob kresťanského života, ktorý bude zároveň veselý i uspokojujúci. Ukážem vám, aká je pravá radosť a pravé potešenie, aby ste mohli spolu s prorokom Dávidom povedať: Slúžime Pánovi vo svätej radosti. Taký je vlastne aj cieľ tejto knižočky, slúžiť Pánovi a byť neustále veselí“ .
V praxi a pedagogickej teórii tak radosť nadobúda aj nadprirodzený charakter, založený na antropologickom optimizme a kresťanskej nádeji. Žiaci z Valdocca jeho slová zaiste dobre pochopili, ak jeden z nich, Dominik Savio, svojmu priateľovi povie: „Tu spočíva svätosť v tom, že sme veľmi veselí“ .
Uznali to aj vážení odborníci. Don Alberto Caviglia, dokonalý znalec prostredia na Valdoccu, sa v komentári k životopisu „Magone Michele“ odvážil tvrdiť, že don Bosco „posvätil radosť zo života […] a jeho víťaznou novinkou […] bola otvorená a živá radosť, často i hlučná, zdieľaná vychovávateľom a prepletená so štúdiom a radami“. Ďalší špecialista Francesco Orestano podobne definuje dona Bosca „ako vychovávateľa, ktorý posvätil prácu a radosť. Je svätcom činného a radostného kresťanského života“.
