Stále myslím na vás, či som blízko alebo ďaleko!
Moji najdrahší synovia v Ježišovi Kristovi.
Stále myslím na vás, či som blízko alebo ďaleko. Mám iba jednu túžbu. Túžim vás vidieť šťastných v čase i vo večnosti. Táto myšlienka a táto túžba ma priviedla napísať vám tento list. Cítim, drahí moji, ťarchu svojej odlúčenosti a nevidieť vás a nepočuť mi spôsobuje bolesť, ktorú si neviete ani predstaviť. Preto som vám chcel napísať tieto riadky už pred týždňom, ale nával práce mi to nedovolil. Do môjho návratu chýba iba dakoľko dní, na jednako chcem urýchliť svoj príchod medzi vás aspoň listom, keď to už nemôžem urobiť osobne. Sú to slová toho, ktorý vás nežne miluje v Ježišovi Kristovi a je povinný hovoriť vám slobodne a otvorene ako otec. A vy mi to dovolíte, pravda? A pozorne si ma vypočujete a urobíte, čo vám idem napísať.
Sen - Oratórium pred 1870
Povedal som, že stále myslím jedine na vás. A tak raz večer som sa utiahol do svojej izby a ako prípravu na odpočinok začal som sa modliť modlitby, ktoré ma naučila moja drahá mama. A tu, ani neviem,či som to zadriemal alebo či som sa dal uniesť roztržitosti, zdalo sa mi, že predstúpili predo mňa dvaja mladíci z prvých čias oratória.
Jeden z nich sa priblížil, srdečne ma pozdravil a povedal:
- Don Bosco, poznáte ma?
- Samozrejme, že ťa poznám, odpovedal som.
- A pamätáte sa ešte na mňa?
- Pamätám si na teba i na všetkých ostatných. Ty si Valfré a bol si v Oratóriu pred 1870.
- Povedzte, pokračoval, nechceli by ste vidieť chlapcov, čo boli v Oratóriu v tom čase?
- Chcel, povedal som. Ukáž mi ich. Urobí mi to veľkú radosť.
A Valfré mi ukázal všetkých chlapcov, ako vtedy vyzerali postavou i vekom. Zdalo sa mi, že som v starom Oratóriu práve cez prestávku. Všetko to tu bolo samý život, pohyb a veselosť. Chlapci behali a skákali. Jedni sa hrali s loptou, druhí tak, iní inak. Na jednom mieste sa chlapci zhŕkli okolo kňaza a s otvorenými ústami ho počúvali, ako im rozpráva dajakú historku. Inde bol dušou hry zasa klerik. Zo všetkých strán sa ozýval spev a smiech a všade sa okolo klerikov a kňazov hemžili chlapci a veselo džavotali. Bolo vidno, že medzi chlapcami a predstavenými panovala najväčšia srdečnosť a dôvera. Cítil som sa pri tomto pohľade očarený a Valfré mi povedal:
- Rodinný duch prináša lásku a láska rodí dôvernosť. Dôvernosť otvára srdcia a tak sa chlapci so všetkým bez strachu zverujú svojim učiteľom, asistentom a predstaveným. Sú úprimní v spovedi a ochotne prijímajú všetko, čo sa im rozkáže, lebo vedia, že ten, čo im rozkazuje, ich miluje.
JÁN BOSCO, Začiatok Listu z Ríma 10.5.1884
Modlitba :
Všemohúci Bože vo sv. Jánovi Boscovi dal si mládeži láskavého otca a učiteľa, ktorý pod vedením Panny Márie pracoval s vytrvalou horlivosťou pre dobro Cirkvi, prosíme ťa, zapáľ aj nás takou láskou, akou horelo jeho srdce, aby sme neúnavne hľadali duše a vytrvalo slúžili iba Tebe. Skrze Krista nášho Pána. Amen.